
Denník stavbára
Keď prídete na prázdnu základovú dosku a pri nej je kopa 20 kubíkov dreva, tak to je na „depku“.
Prvá stena pozbíjaná, nasleduje slávnostné vztýčenie.
No už po prvých dňoch sa začína niečo rysovať. Psychika sa upokojuje a elán narastá.
A o ďalších pár dní si začíname vychutnávať prvý „tieň“… Verte mi, aj tie tenké pásiky tieňa pôsobia pri 38°C blahodárne.
Len dúfajme, že sa budúci majiteľ nestratí vo vlastnom dome…
Nabijeme „óesbéčky“ a ideme na strechu. Do kelu! Vidíte tie palety? Tam sú škridle. Asi 20 ton. Aj tie idú na strechu. A samé sa tam nevynosia… ďalšia depka…
Krov sa dvíha.
Potom sa fólijuje, latuje a napokon posilňuje.
…a kladie a posilňuje, a posilňuje a kladie…
A izolujeme a kašleme a fólijujeme a kašleme.
A zrazu: domček hotový. Aj my sme z toho hotoví. Hurá, ideme domov!!!